Rýchlosť nanášania práškového náteru priamo súvisí s obsahom živice, nabitými prísadami, plnivami a distribúciou veľkosti častíc prášku.
Zvýšenie obsahu živice a zníženie obsahu plniva a výber živíc s dobrými nabitými vlastnosťami, ako je epoxid (na ktorý sa prášok ľahšie nanáša), zatiaľ čo niektorí výrobcovia neaplikujú prášok na polyester (na ktorý sa prášok nanáša ťažšie, pretože epoxid a polyester sa melú na doštičky na striekanie prášku oddelene), vedie k výrazne lepšiemu vyrovnaniu pomocou trecej striekacej pištole v porovnaní s elektrostatickou pištoľou.
Pridanie vhodného množstva vodivých prísad do prípravku umožňuje časticiam prášku niesť väčší náboj. V oblasti medzi vysokonapäťovou elektrostatickou striekacou pištoľou a obrobkom existuje silné elektrické pole a vzduch sa ionizuje a vytvára miliardy iónov. Keď nabité častice prášku prechádzajú touto oblasťou, sú polarizované, zachytávajú viac záporných iónov a získavajú väčší náboj. V oblastiach, ako sú drážky a mŕtve rohy, kde Faradayov efekt zoslabuje siločiary elektrického poľa, môže nabitý prášok dosiahnuť povrch obrobku vlastnou silou, čím sa zlepší nanášanie prášku v týchto oblastiach.
Jemnosť a disperzia plnív úzko súvisia s aplikáciou prášku. Rýchlosť zrážania je vyššia ako u všeobecného ultrajemného ťažkého síranu bárnatého a lepšia ako u uhličitanu vápenatého.
Riadenie distribúcie veľkosti častíc prášku je rozhodujúce; čím užšie, tým lepšie. Primeraná kontrola veľkosti častíc prášku je obtiažna. V našej skutočnej výrobe môžeme v ACM upravovať iba otáčky hlavných a pomocných mlynov. Za vhodnú sa považuje veľkosť častíc prášku 40-50 μm a čím užšia je distribúcia, tým lepšie.